História družstevníctva

V predchádzajúcom článku sme načrtli možnosť využiť družstvo ako odpoveď na požiadavku podnikania, ktoré prináša hodnoty a rovnomernejšiu deľbu kapitálu medzi ľudí.

Dnes si povieme v skratke o jeho histórii. Mohlo by sa zdať zbytočné obzerať sa do minulosti, avšak v prípade družstevníctva by to bola škoda. Slovensko totiž zohrávalo poprednú úlohu v jeho budovaní.

Prvé družstvo na svete

Prvé družstvo bolo založené v roku 1844 vo Veľkej Británií “Rochdale Society of Equitable Pionners“ ³, teda Rochdalské družstvo poctivých priekupníkov, ktoré je možné označiť za vôbec prvé na svete. Družstvo bolo založené na dvoch základných princípoch. Na princípe svojpomoci a vzájomnej spolupráce¹.

Samuel Jurkovič - zdroj: zurnal.pravda.sk

Na Slovensku sme neboli pomalší

Prvé družstvo vzniklo iba 50 dní po založení Rochdalského družstva, čím sa stalo prvým družstvom v kontinentálnej Európe. Založil ho Samuel Jurkovič v roku 1845, kedy založil úverový ústav na družstevnom základe s názvom Spolok gazdovský v Sobotišti.

Spolok vyznával myšlienky vzájomnej pomoci a striedmosti. Postupne hromadil drobné vklady, podporoval rozvoj obce, vzdelávania a kultúru. Členstvo v ňom bolo dobrovoľné, člen mohol kedykoľvek vystúpiť, rovnako mohol byť vylúčený, ak sa nesprával podľa dobrých mravov².

Následne začal čulý rozvoj družstevných spolkov na území Slovenska. Vznikali nielen finančné, ale napríklad aj výrobné družstvá. Aj napriek nepriaznivým okolnostiam mali rôzne formy družstiev na Slovensku v roku 1919 vyše 130 tisíc členov, pričom ich pôsobenie malo vplyv na približne 750 tisíc obyvateľov.

V roku 1919 vznikla v Bratislave centrálna organizácia Ústredné družstvo, ktorá však nedokázala zabrániť postupnému úpadku mnohých družstiev.

V roku 1939 sa museli všetky existujúce družstvá pridať pod niektorú zo slovenských centrál a povinne sa podrobiť revízii. Ich činnosť sa mala podriadiť potrebám štátu. Aj napriek nepriaznivým podmienkam družstvá fungovali naďalej a zohrali dôležitú úlohu aj v Slovenskom národnom povstaní.

V povojnových časoch nastal opäť rozvoj družstevníctva, nakoľko bolo potrebné zlepšiť ekonomickú situáciu v zničených častiach krajiny. Boli obnovené družstevné centrály a začali prednostne vykupovať všetky poľnohospodárske produkty.

Postupný úpadok družstevníctva na Slovensku

Vydaním Benešových dekrétov boli všetky družstvá postupne znárodnené. Tento proces sa definitívne ukončil po roku 1948 s nástupom komunistického zriadenia, ktoré predstavovalo koniec družstevníctva, ako sme ho dovtedy poznali.

V roku 1949 prijalo Národné zhromaždenie zákon, ktorý definoval vznik jednotných roľníckych družstiev (JRD) na kolchozníckom kolektivistickom princípe. Tieto družstvá však mali iba veľmi málo spoločného s pôvodnými princípmi družstevníctva, pretože veľkosť skolektivizovaného vstupného podielu sa neodrážala vo výške podielu na zisku družstva. Členstvo v družstve bolo povinné a obsahovalo stratu práva na dobytok, pôdu a majetok, ktorý nadobudli predchádzajúce generácie.

Po revolúcii v roku 1989 nedošlo k obnove družstevníctva. Práve naopak. Družstvá boli často transformované na akciovky a následne vytunelované. Spolu s ďalšími opatreniami to viedlo do roku 1996 k zániku približne 400 družstiev.

Ani po vstupe do EÚ sa nepodarilo naštartovať družstevníctvo. Problém je najmä nedostatok kapitálu v družstvách, nízka ziskovosť, neprimerane vysoké odvody a nevhodná legislatíva.

Napriek tomu sa družstvá fungujúce na svojich prvotných princípoch historicky ukázali ako životaschopné. Osobne vidím v družstvách veľmi zaujímavú možnosť, ako podnikať  a to vzhľadom na hodnoty, ktoré si popíšeme v nasledujúcom článku o družstevníctve.

1. HOLYOAKE, G.J., Dejiny poctivých priekopníkov Rochdalských, Nakladatelstvo Ústredného zväzu družstiev Československých, Praha, 1923, str. 20
2. http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/309483-druzstevnictvo-na-slovensku-ako-sa-vratit-k-demokratickej-tradicii/
3. http://duchovna-veda.webnode.sk/clanky/prvorepublikove-druzstevnictvo/